sebavýchova a sebavzdelávanie ako faktor rozvoja osobnosti (PDF)

INTERNATIONAL SCIENTIFIC DAYS 2006 Faculty of Economic and Management SAU in Nitra "Competitivness in the EU – Challenge for the V4 countries" Nitra, May 17-18, 2006 1210 SEBAVÝCHOVA A SEBAVZDELÁVANIE AKO FAKTOR ROZVOJA OSOBNOSTI SELF-EDUCATION AND SELF TRAINING AS A FACTOR OF PERSONALITY DEVELOPMENT BALÁČKOVÁ Ľubica, (SR) ABSTRACT The aim of this paper focuses on the question of social adaptability, scholarly erudition, professional mobility and creativity by further training and self-education. Activation of needs of self-education and self-training are considered the highest level of the personality development process. KEY WORDS self-education, self-training, further training ÚVOD Vývoj našej spoločnosti si nevyžaduje len sociálnu adaptabilitu, odbornú erudovanosť, tvorivosť, flexibilitu, ale aj pracovnú mobilitu človeka. Tieto požiadavky je človek schopný realizovať len prostredníctvom sebavýchovy a sebavzdelávania. OBSAH Problematikou sebavýchovy a sebavzdelávania sa zaoberá celý rad odborníkov z rôznych vedných disciplín, preto najprv uvedieme ich stručnú charakteristiku. Sebavýchova je proces, ktorý sa dotýka každého človeka počas jeho celého života. Predpoklady pre uvedomelú, cieľavedomú a plánovanú sebavýchovu a sebavzdelávanie sa však u človeka utvárajú až po dosiahnutí istého stupňa psychickej a sociálnej zrelosti, pričom na vznik a rozvoj týchto aktivít vplývajú rôzne podnety z okolitého prostredia. Máme na mysli prostredie, v ktorom človek žije, pracuje, vzdeláva sa. Toto prostredie môže na jednej strane veľmi pozitívne stimulovať rozvoj osobnosti, ale na strane druhej jeho opačné pôsobenie môže vyvolať stagnáciu rozvoja osobnosti. Ďalším činiteľom, ktorý ovplyvňuje sebavýchovu a sebavzdelávanie je sociálna situácia človeka. Sociálne väzby, do ktorých je človek začlenený, môžu sebavýchovu a sebavzdelávanie motivovať pozitívne, ale aj negatívne zasahovať do ich priebehu a realizácie vytvorenými životnými stereotypmi, názormi, postojmi. Sebavýchova je teda proces, v ktorom sa sám človek stáva nielen iniciátorom ale aj realizátorom výchovného úsilia. Celý proces si sám plánuje, zabezpečuje, uskutočňuje, vyhodnocuje a obnovuje. Stotožňujeme sa s názorom J. Oberuča (1996), ktorý sebavýchovu charakterizuje ako uvedomelú a aktívnu činnosť človeka, zameranú na mnohostranný pozitívny rozvoj bytostných síl, aby ako plnohodnotná osobnosť sa mohol uplatniť v konkrétnych spoločenských podmienkach. Môžeme teda skonštatovať, že sebavýchova je dôležitým činiteľom v rozvoji osobnosti, je to prejav aktivity človeka motivovaný potrebou rozvíjať vlastné schopnosti, nadobúdať určité vlastnosti, osvojovať si vedomosti, utvárať vlastné názory a postoje, rozvíjať citovú a vôľovú stránku, upevňovať charakter. Treba však poznamenať, že nie každá aktivita, ktorú možno chápať ako samostatnú činnosť zameranú na zmenu osobnosti, znamená sebavýchovu. Mnohé  INTERNATIONAL SCIENTIFIC DAYS 2006 Faculty of Economic and Management SAU in Nitra "Competitivness in the EU – Challenge for the V4 countries" Nitra, May 17-18, 2006 1211 samostatné činnosti človeka vyplývajú z rôznych motívov a zmena osobnosti, ku ktorej ich vplyvom docháza, sa nemôže stotožňovať vždy so sebavýchovným snažením. Jednou z dôležitých podmienok sebavýchovy je sebapoznávanie. Zmyslom sebapoznávania je získať reálny obraz o sebe, o svojich vlastnostiach, schopnostiach, psychických a fyzických zvláštnostiach. Je to proces, pri ktorom človek na základe porovnávania s inými ľuďmi odhaľuje odlišnosti svojho vývoja a sleduje zmeny seba samého v priebehu tohto vývovja. Sebapoznávanie je zase predpokladom reálneho sebahodnotenia. Ďalej so sebavýchovou a sebavzdelávaním úzko súvisí aj sebarealizácia, ktorú M. Tuma (1990) opisuje ako vnútornú potrebu subjektu založenú na vnútornom rozpore medzi životným cieľom a reálnou životnou situáciou. Súčasťou sebavýchovy je sebavzdelávanie, ktoré predpokladá určitú úroveň sebariadiacich schopností, rozhodovania a vôľovej regulácie. Ako uvádza L. Ďurič (1998) podmieňujú ho nasledovné faktory osobnosti: vek, životné skúsenosti, dosiahnuté vzdelanie, sebachápanie, potreby, záujmy, aktivačno-motivačné vlastnosti a faktory vonkajšieho prostredia ako sú dostupnosť študijných materiálov, materiálno-technické vybavenie, legislatívne podmienky, vonkajšie motivačné fakty ako požiadavky zamestnávateľa, profesný postup, zmena zamestnanosti. V tejto súvislosti uvedieme aj názor J. Perhácsa (1992), podľa ktorého schopnosť sebavzdelávania sa vyvíja v procese výchovy, rozvíja sa od neuvedomených a uvedomených foriem činnosti až po uvedomené formy sebavýchovy a sebaformovania. Môžeme povedať, že vďaka sebavzdelávaniu obohacuje človek svoju osobnosť, rozvíja svoje individuálne vlohy a schopnosti, lepšie chápe dianie vo svete a nachádza v ňom zmysel svojej existencie, priúča sa samostatnosti, iniciatíve i podnikaniu, nezaostáva za svetovým vývojom a nachádza lepšie možnosti sebauplatnenia. Sebavzdelávanie treba odlišovať od pojmu samoštúdium, nakoľko sebavzdelávanie je rozsiahlym procesom komplexného charakteru. Je to tvorivý proces ďalšieho rozvoja osobnosti, ktorý je motivovaný potrebou sebazdokonaľovania a vzniká na základe širšie rozvinutej potreby poznávania a poznania. V súčasnom období sa sebavzdelávanie stáva sústavnou aktivitou u ľudí, ktorí už disponujú určitým stupňom vedomostného potenciálu a pociťujú potrebu vyrovnať sa s rýchlym nárastom poznatkov. Ak sa sebavzdelávanie realizuje ako doplnok školského, mimoškolského alebo aj podnikového vzdelávania (v systéme vzdelávania dospelých) tak hovoríme o riadenenom sebavzdelávaní, kde okrem vnútorného riadenia je sebavzdelávací proces riadený alebo usmerňovaný aj zvonku. V prípade, že si celý proces učenia reguluje sám sebavzdelávajúci, hovoríme o individuálnom sebavzdelávaní. Cieľom sebavýchovy a sebavzdelávania je rozvoj osobnosti človeka. Vymedzeniu cieľov sebavýchovy a sebavzdelávania venovali pozornosť napr. autori J.Daniel a J.Kuric, pričom J. Daniel (1994) špecifické ciele sebavýchovy rozdeľuje na: • špecifické a individuálne, • rozvíjanie kladných charakterových vlastností, • odstraňovanie záporných vlastností a zlozvykov, • ideály a vzory pre sebavýchovu, • životný štýl a sebavýchova J.Kuric (1996) vymedzuje nasledovné ciele sebavzdelávania: • získavať čo najviac poznatkov o človekovi, o jeho problémoch a na základe týchto údajov rozvíjať sebavýchovu, • poznávať neznáme veci a javy vo svete, • získavaním rôznych poznatkov rozvíjať a prehlbovať svoje záujmy,  INTERNATIONAL SCIENTIFIC DAYS 2006 Faculty of Economic and Management SAU in Nitra "Competitivness in the EU – Challenge for the V4 countries" Nitra, May 17-18, 2006 1212 • vo svojej pracovnej oblasti získavať čo najviac vedomostí zo svojho odboru, • učiť sa samostatnosti v myslení, konaní, rozhodovaní, • zdokonaľovať činnosti myslenia, fantázie, pamäti, pozornosti a iných psychických procesov a vlastností človeka, • nadobúdať schopnosť orientovať sa v najrozmanitejších problémoch nášho života a schopnosť efektívne ich riešiť V odbornej literatúre sa rovnako stretneme aj s členením sebavzdelávania na niekoľko druhov. Uvedieme členenie, s ktorým sa plne stotožňujeme. Porubská, G. – Ďurdiak, Ľ (2005) navrhujú nasledovné členenie: • z hľadiska uvedomelosti na náhodné a zámerné • podľa spôsobu riadenia na autonómne a heteronómne • v závislosti od postoja k sebavzdelávaniu na dobrovoľné a nedobrovoľné • v závislosti od aktivity, v ktorej sa sebavzdelávanie realizuje na formálne, neformálne a neinštitucionálne. V reálnom živote sa spomenuté druhy vzdelávania vzájomne prelínajú. ZÁVER Vývoj našej spoločnosti si nevažaduje len sociálnu adaptabilitu, odbornú erudovanosť, tvorivosť, flexibilitu, ale aj profesijnú mobilitu človeka. Tieto požiadavky je človek schopný realizovať len prostredníctvom ďalšieho vzdelávania a sebavzdelávania. Aktivizácia potrieb sebavýchovy a sebavzdelávania prebieha už od najnižších vekových kategórií, pričom sebavýchova a sebavzdelávanie sú považované za najvyšší stupeň rozvoja človeka. Sebavýchova a sebavzdelávanie sú prirodzeným javom rozvoja osobnosti a veľký význam majú pri pri utváraní kladných charakterových vlastností človeka, utváraní žiadúcej hodnotovej orientácie a efektívneho využívania voľného času. Efektívnosť sebavýchovy a sebavzdelávania sa prejavuje v ekonomickej i sociokultúrnej oblasti života spoločnosti. Každý človek, ktorý sa aktívne podieľa na vlastnom sebarozvoji nadobúda väčšiu spokojnosť s vlastnou prácou, hlavne ak nadobudnuté vedomosti má možnosť využiť v pracovnom procese. Čo znamená, že jednou z možností sebavýchovy a hlavne sebavzdelávania je aj vzdelávanie vrámci zamestnania. Výsledkom tohto rozvoja by mala byť aktívna životná pozícia, t.j. konanie v súlade s individuálnymi a spoločenskými potrebami a normami. Z pohľadu dnešnej „učiacej sa spoločnosti sa stali sebavýchova a sebavzdelávanie celoživotným procesom. Procesom, ktorý môže mať rôznu formu, ale sleduje hlavný cieľ – sebarelizáciu človeka. ANOTÁCIA Príspevok sa zameriava na problematiku sociálnej adaptability, odbornej erudovanosti, profesijnej mobility a tvorivosti prostredníctvom ďalšieho vzdelávania a sebavzdelávania. Aktivizácia potrieb sebavýchovy a sebavzdelávania sú považované za najvyšší stupeň procesu rozvoja osobnosti. KĽÚČOVÉ SLOVÁ sebavýchova, sebavzdelávanie, ďalšie vzdelávanie LITERATÚRA 1. Daniel, J. 1994. Kapitoly zo všeobecnej psychológie. Nitra: VŠPg, 1994. 109 s. 2. Ďurič. L. a kol. 1998. Pedagogická psychológia, Terminologický a výkladový slovník. Bratislava: Mediatrade, 1998. 319 s. ISBN 80-08-024984  INTERNATIONAL SCIENTIFIC DAYS 2006 Faculty of Economic and Management SAU in Nitra "Competitivness in the EU – Challenge for the V4 countries" Nitra, May 17-18, 2006 1213 3. Kuric, J. 1996. O sebavýchove mladého človeka. Bratislava: SPN, 1996 4. Oberuč, J. 1996. Problémy sebavýchovy. Liptovský Mikuláš: VA SNP, 1996. 88s. 5. Perhács, J. 1992. Teória školskej výchovy a vzdelávania dospelých. Bratislava: UK, 1992. ISBN80-22—0053-5 6. Porubská, G. – Ďurdiak, Ľ. 2005. Manažment vzdelávania dospelých. Nitra: SlovDidac, 2005. 212 s. ISBN 80-969303-0-3 7. Tuma, M. 1990. Manažérske umenie. Bratislava: Práca,1990.176 s. ISBN 80-7094-080-8 KONTAKTNÁ ADRESA PhDr. Ľubica Baláčková, FEM SPU, Katedra pedagogiky a psychológie, Tr. A. Hlinku 2, Nitra 949 76, [email protected] Recenzent: Ing. Eleonóra Černáková